ārkuγa T. M. (T. also to fight comp. II ആര്) 1. To cry aloud, roar, shout. ആര്ത്തുപറക to vociferate, മൂന്നുനില ആര്ത്തു (in solemnities). ആര്ത്തുപുകഴ്ത്തിനാര് AR. shout of triumph. 2. prh. to blaze up, rise ആര്ത്തെ രിയുന്ന അഗ്നി (po.) or roaring fire? VN. ആര്ക്കല്, ആര്പ്പു in ആ. വിളിക്ക, ആര്പ്പി ടുക; also ആര്പ്പരിക്ക to halloo. CV. ആര്പ്പിക്ക 1. make to shout. 2. പൊടി ആര്പ്പിച്ചു Bhr. stirred up, raised dust.